Zdar,
tak som sa po dlhej dobe odhodlal, ze aj ja prispejem trochou historie a predstavim sa. K technike som mal vrely vztah takmer od narodenia. Otec pracoval ako opraval elektroniky, takze este som ani poriadne nevedel chodit a uz som sa u neho v praci zabaval s osciloskopom, kde ma fascinovala zelena obrazovka a divne ciary, ktore sa na nej vykreslovali. Mozno tak v 1985 si stryko kupil videokonzolu Colecovision. Nikdy som sa ho nepytal, ako sa mu to podarilo, no evidentne poznal ludi na spravnych miestach, pretoze v tej dobe uz vlastnil aj satelitny prijimac (velka laminatova parabola, receiver bez dialkoveho znacky tusim BEST). Ale odbocil som. Na tu dobu pre nas deti to bola neuveritelne zaujimava videohra. Matne si pamatam na smolkov (Smurfs), lietadlo (Looping), nejaku raketu.. dalsie hry si uz vobec nepamatam, ale mohol mat k tomu tak 8 hier. Rodicia v tej dobe zo mna radost nemali, lebo stale som chcel jazdit na navstevu a hrat sa. Obcas nam to na par dni pozical a zrazu bol problem dostat ma do skolky. Casom si stryko zakupil Atari 800XE. Mohlo to byt tak v 1986 alebo 1987. Takze od tej doby som sa uplne zblaznil do Atari a uz som rodicov neotravoval, ze chcem ist na navstevu, ale ze chcem pocitac.
V detskom pojimani casu to trvalo vecnost, ale stale si pamatam ten den, ked som sa ako prvak v r.1988 niekedy pred vianocami zobudil a v obyvacke uvidel na stole krabicu s Atari 130XE. Bohuzial som musel do skoly a po skole zase cakat na otca, kym konecne pocitac zapojil. Tie hodiny boli nekonecne. Nastastie ma hypnotizoval pohlad na tu krabicu
. Pamatam si, ze po zapojeni som bol trochu sklamany, lebo som mal len 2 kazety s hrami. Boli to originalky bez turba. Tusim tam boli Colossus chess, Alley Cat, Blue Max a Elektra Glide. Kazety uz nemam, o par rokov sme ich pozicali jednemu znamemu a uz sme ich nevideli.
Takze o par mesiacov nasledovalo prerabanie kazetaku (XL12) do turba, co znamenalo vydrzat par tyzdnov bez hrania. V tej dobe som uz vedel ako tak programovat co som sa naucil vdaka strykovi, ktory nam zapozical mnozstvo klubovych magazinov. Takze hned ako som prisiel o kazetak, tak som si v basicu naprogramoval totalne stupidne karate, kde boli dve figurky vykreslene z ascii znakov. Ovladali sa cez joysticky a ziadne skore sa nepocitalo. Tuto "hru" som tam mal asi 2 tyzdne kym nevypadla elektrika
.
Po navratu oturbeneho kazetaku to slo celkom hladko. Hier som mal dost, kopirovali sme ich na dvojci u stryka. Obcas som sa dostal do atari klubu v lucenci. No priznam sa, ze ako dieta ma to tam vobec nezaujalo, pretoze sa tam aj tak len kecalo a nehralo. V 94 alebo v 95 sa mi podarilo este vyhrat nejaku celoslovensku sutaz v programovani v basicu a nasledne to skoncilo tym, ze sa mi atari pokazilo. Ja idiot som ho odniesol k strykovi, nech ho otestuje s jeho zdrojom. Od tej doby sa po nom pravdepodobne vdaka bratrancovi zlahla zem. Potom som bol par rokov bez pocitaca.
K PC som sa vsak dostal okolo 92 roku, kedy u nas v lekarni dostali 386 v big tower prevedeni. Obcas som chodil pani lekarnicke pomahat s nejakou stupiditou. Zhruba v 93 som absolvoval 2-tyzdnovy kurz na PC. Bol som tam najmladsi a zaroven asi najvacsi rebel
. Si pamatam, ze ledva stacil instruktor nieco povedat, uz som tam mal spusteny GrandPrix od Accolade.
Ale naspat k dobe bez pocitaca. Rodicia nemali dost financii na to, aby mi nieco mohli kupit, takze som chodil k znamemu, co si kupil 486DX2. Stravili sme neuveritelneho casu u Golden Axe, F29 Retailiator, Dune2. Casom dokupil SB16 a Mitsumi CD Rom. To sme uz zacali hrat Star Wars - Dark Forces, pripadne prvy Need for Speed. Nadherne casy.
Potom to uz bola klasika, po skole vojna, po vojne cas, kedy sa clovek vlastne hlada a nonstop blbne az si nakoniec nahodou najde pracu ako IT v jednom podniku. Ta pozicia mi dost dala. Bol som tam sam - takmer ziadne skusenosti, podnik o cca 250 ludoch, par desiatok PC, stara 10mbit siet, Novell server s foxpro aplikaciou. Ale dostal som uz konecne firemny notebook (P133), v praci som mal nejake delo o 400mhz (asi celeron). Ako to vsak byva - po 1.5 roku, podnik vytunelovali a zavreli. Nasraty som odisiel do Prahy, kde som si nasiel job v telekomunikaciach a casom si spomenul aj na stare dobre 8-bity.
Zo zaciatku som sa len zabaval s emulatormi, no stale som citil, ze to nie je ono a tak som sa rozhodol, ze si nejake Atari zozeniem. Od tej doby to islo lahko. Musim sa vsak ovladat, aby som s tymi "kramami" neskoncil na ulici, alebo v lepsom pripade v garazi.
K 8-bitom od Atari mi tento rok vdaka Ctiradovi pribudol aj 16bit 1040STE, takze sa s nim pomaly zoznamujem. Velku radost z neho vsak maju rozne navstevy. Mam ho totiz v obyvacke, v skrinke pod TV, takze vzbudzuje zaujem. Stale vsak vacsinu casu venujem upravenej 800XL.
8-bity od Atari su vlastne taka srdcovka a pravdepodobne to tak uz navzdy zostane.